Psychologička Barbora: Vedela som, že musím byť dobrá

Barbora je nielen absolventkou psychológie na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave, ale aj úspešnou absolventkou stáže. Pracovná stáž jej rozšírila obzory a dnes sa už môže pochváliť tým, že pracuje ako psychologička vo svojom vysnívanom odbore.

Barbora, študovala si na vysokej škole psychológiu. Na základe čoho si si vybrala stáž v danej organizácii? Čo boli pre teba najdôležitejšie faktory, podľa ktorých si sa rozhodovala, kam pôjdeš na pracovnú stáž?

Moje hľadanie stáže začala kamarátka, ktorá ma do toho „donútila“, keďže ja som sa vtedy ešte učila na štátnice. Ak mám byť úprimná, chcela som veľmi pracovať a kedysi aj študovať v Českej republike, takže som si hľadala stáž po celých Čechách. Nevedela som, čo mám od organizácií očakávať, tak som si otvorila Google a písala všetkým organizáciám, ktoré sa zaoberajú psychológiou bez ohľadu na to, v akej oblasti to bolo.

Musím sa priznať, že veľmi málo organizácií mi na moje žiadosti odpísalo. Organizácia, v ktorej som stážovala, mi odpísala na moju žiadosť ako prvá a s veľmi milým, ochotným prístupom, tak bolo jasné, kam pôjdem.

Stážovala si v Národnom inštitúte pre deti a rodinu (NIDAR) v Prahe. Aké bolo tvoje odborné zameranie? Čím bola práca špecifická?

NIDAR je nezisková organizácia, predškolský klub, ktorý navštevujú deti s poruchou pozornosti a aktivity – ADHD. Pracovala som asi s dvanástimi deťmi. Nestážovala som tu na úplne vyhranenej pozícií psychológa. Skôr som bola ako nejaký asistent starostlivosti o tieto deti.

Práve tu som mala prvý raz po škole možnosť vidieť, aký režim deti majú, čo všetko potrebujú, ako ich podporovať a venovať sa im, pretože každé dieťa potrebovalo špecifickú starostlivosť. Snažila som sa veľa pozorovať a naučiť sa nielen z kníh, ale aj prakticky v realite. Zoznámila som sa s diagnostickými materiálmi, s ktorými som v škole nemala možnosť pracovať.

Continue Reading

Mladá lekárka v rakúskom zdravotníctve

Katarína je absolventka Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Vyštudovala všeobecnú medicínu a absolvovala dve Erasmus+ absolventské stáže v Rakúsku. O svojich skúsenostiach a zážitkoch nám porozprávala priamo v prostredí viedenskej nemocnice. Neskôr sa k nám pridala aj Katkina mentorka Dr. Schubert.

Rozhovor s Katarínou:

Ako vyzerá tvoj bežný pracovný deň?

O 8 ráno máme ranné sedenie, potom rannú vizitu v lôžkovej časti, paralelne bežia operácie. Takisto prebieha prijímanie nových pacientov. Na operačkách mám možnosť asistovať pri operáciách, na oddelení robím preväzy už operovaným pacientom. Zároveň pracujem aj na iných úlohách ako sú napr. vyberanie a výmena kanýl, vyberanie stehov, čistenie rán, prijímanie nových pacientov, vyšetrujem ich, odoberiem anamnézu. Urobím zápisy a celé to preberiem s lekárom, ktorý mi danú úlohu zadal.

Máš jedno fixné pracovné miesto?

Nikto nemá fixné pracovné miesto. Lekári sú tam, kde sú práve potrební.

Čo je naj…?

Najťažšie je byť dostatočne užitočný. Je nás tu viac študentov, naozaj si teda musím hľadať priestor na presadenie sa. Prácu si s ostatnými stážistami delíme medzi sebou tak, aby každý niečo robil.

Najjednoduchšie  je zase sedieť a počúvať 😊 Štvrtky mávame odborné prednášky, ktoré sú skvelým prínosom vedomostí a nestojí to veľa námahy. Lekári z oddelenia totižto robia prednášky aj pre ostatných lekárov a aj pre nás – stážistov.

Najstresujúcejšie je asi to, keď sú ostatní využití a ja nie. Vtedy mám pocit, že to musím rýchlo dobehnúť, aby som nevyzerala ako „ulievač.“

Continue Reading

Aj oblečenie starne. Stážistka Aldona mu takto vracia život

Aldona študovala reštaurovanie na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. V súčasnosti stážuje v Moravskej galérií v Brne. V rozhovore sme sa pýtali na jej celkové dojmy zo stáže a čo si o posilách v tíme myslí koordinátorka Moravskej galérie.

Aldona

Čo je tvojou pracovnou náplňou, čo na stáži robíš?

Hlavnou náplňou práce je reštaurovanie textílií. Zatiaľ som mala možnosť zoznámiť sa s budovami Moravskej galérie v Brne, s mojimi pracovníkmi, konkrétnymi zbierkami tu v galérií.

Na úplnom začiatku som sa rozhodovala či sa budem venovať len jednému objektu alebo viacerým. Objekty, na ktorých pracujem, sú skladované v depozitári, sledujem ich spôsob uskladňovania, či je napríklad nutné skladovať ich inak, pracujem na čistení textílií.

Takisto mám na starosti preventívnu konzerváciu textílií ako aj zachraňovanie textílií. V podstate robím to, na čom sme sa vopred s prijímajúcou organizáciou dohodli.

Súvisia pracovné úlohy s tvojim odborom štúdia?

Áno. Pôvodne som začala študovať reštaurovanie v Poľsku, následne som sa dostala cez výmenný štipendijný program do Bratislavy na Vysokú školu výtvarných umení (VŠVU). Prostredie a štúdium sa mi zapáčili, tak som sa rozhodla pokračovať na tej istej škole aj na magisterskom stupni. Podmienkou síce bola výborná znalosť slovenčiny, avšak doštudovať som zvládla bez problémov.

Prečo si sa rozhodla absolvovať Erasmus stáž?

Počas môjho štúdia sme mali každý rok cez leto povinnú dvojtýždňovú prax. Na to, aby sa človek naplno zoznámil s odborom svojho štúdia je to málo.

Na absolventskej stáži sa môžem práci venovať naplno, navyše ma považujú za rovnocenného zamestnanca. Ďalšou motiváciou bola vysoká úroveň v oblasti reštaurovania v Českej republike. Majú tu zaujímavé objekty, nové nápady v odbore, ktoré verím, že pozitívne ovplyvnia môj vzdelávací proces. Okrem toho, jazyk pre mňa nebol problém.

Na stáži mám možnosť vidieť veci vlastnými očami, som v kontakte s textíliami a pracujem samostatne, čo počas študentskej praxe nebolo možné. Tu v galérií mám mentora, ktorý ma považuje za samostatného človeka a zadáva mi úlohy. Tým, že sa jedná o dlhodobú prax, mám možnosť všímať si iné veci, dozvedám sa veci, ktoré nevidím ako návštevník galérie alebo ako študent.

Continue Reading